Ľudskosť Optimistická história c̆loveka

Uvediem vám iný príklad: predstavte si, že vaše dieťa sa bojí tmy. Ako rodič sa nebudete krčiť v rohu tmavej izby a vzlykať spolu so svojím synom či dcérou (empatia). Radšej sa svoje dieťa pokúsite upokojiť a utišit (súcit).

I. V pochybnostiach predpokladajte to najlepšie

II. Hľadajte win-win scenáre

III. Viac sa pýtajte

IV. Kroťte svoju empatiu a cvičte svoj súcit

V. Snažte sa druhých pochopiť, aj keď nerozumiete ich pozícii

VI. Milujte svojich blízkych tak, ako iní milujú svojich blízkych

VII. Vyhýbajte sa správam

VIII. Nebite náckov

IX. Neskrývajte sa: nehanbite sa byť dobrí

X. Buďte realisti

Najlepšie by bolo, ak by každé dieťa mohlo cestovať ako kedysi Abraham Viljoen za svojich študentských čias. Mark Twain už v roku 1867 poznamenal, že cestovanie zabíja predsudky, bigotnosť a úzkoprsosť"."

„Škola je reklamná agentúra, ktorá vás má presvedčiť, že potrebujete spoločnosť takú, aká je."

Nedávny prieskum medzi 12-tisíc rodičmi v desiatich krajinách. ukázal, že väzni trávia na vzduchu viac času ako väčšina deti.

Výskumníci z Michiganskej univerzity zistili, že čas, ktorý deti strávia v škole, sa medzi rokmi 1981 až 1997 zvýšil o 18 percent. Čas, ktorý strávia nad domácimi úlohami, narástol o 145 percent.

Rosenthal si uvedomil, že jeho študenti zaobchádzali s "inteligentnými" potkanmi - of ktorých mali vyššie očakávania - jemnejšie a nežnejšie. Toto zaobchádzanie malo vplyv na správanie potkanov a zvýšilo ich výkon.

Nech študujete čokoľvek, nech sa zaoberáte akoukoľvek filozofiou, pýtajte sa len, aké sú fakty a čo možno na základe faktov pravdivo tvrdiť. Nenechajte sa nikdy zviesť z cesty tým, čomu by ste chceli veriť, alebo tým, o čom si myslíte, že by bolo spoločensky prospešné, ak by sa tomu verilo, ale vždy sa sústreďte len a len na fakty.

„Musíme byť teda svojím spôsobom idealistami, lebo len tak skončíme ako praví, skutoční realisti."

Viktor Frankl (1905-1997)

Nech už pokladáme človeka za akokoľvek sebeckého, v jeho povahe sú zrejme isté zásady, ktoré ho nútia zaujímať sa o osud druhých a ktoré preňho šťastie druhých robia nevyhnutným, aj keď z neho pre seba nezíska nič viac než radosť z toho, že ho vidí.

Je pre nás v podstate nemožné zabiť niekoho a pozerať sa mu pritom do očí. Väčšina z nás by sa okamžite stala vegetariánmi, ak by nás donútili zabiť kravu, a rovnako si väčšina vojakov uplatní výhradu vo svedomí vždy, keď sa nepriateľ dostane príliš blízko.

Týmto možno teoreticky vysvetliť aj to, prečo v testoch empatie zväčša ženy dosahujú viac bodov než muži. Rozsiahla štúdia realizovaná v roku 2018 na Cambridgeskej univerzite nenašla žiadne genetické vysvetlenie tohto rozdielu; miesto toho tento rozdiel pripísali tomu, čo vedci nazývajú socializácia. Vzhľadom na tradične nerovnomerné rozdelenie moci zväčša neostávalo ženám iné, bez mužov pochopiť. Tie neodbytné predstavy o úžasnej ženskej intuícii pramenia pravdepodobne z tej istej nerovnosti - od žien sa vyžaduje, aby videli veci z mužskej perspektívy, no naopak sa to vyžaduje málokedy.

Väčšina ľudí, dokonca aj ateistov, verí, že je pre nás dobre, keď si pripomíname svoju hriešnu prirodzenosť.

Prečo sme tak dychtivo ochotní veriť v svoju vlastnú skazenosť? Prečo sa teória pozlátky neustále vracia v toľkých početných variantoch? Domnievam sa, že to do veľkej miery súvisí s pohodlnosťou. Akýmsi čudesným spôsobom nás viera v našu hriešnu prirodzenosť utešuje. Dáva nám čosi ako rozhrešenie. Pretože ak je väčšina ľudí zlá, potom sa netreba snažiť o angažovanosť a vzdor.

Vznik prvého veľkého sídla spustil seizmický posun v náboženskom živote. Ani sme vedeli vysvetliť katastrofy, ktoré sa na nás zrazu valili, začali sme veriť v pomstychtivé a všemocné bytosti, v bohov, ktorí sa hnevali za to, že sme niečo spravili.

Usadlý spôsob života uvalil obzvlášť ťažké bremeno na ženy. Rozmáhanie sa súkromného vlastníctva a obrábania pôdy ukončilo vek protofeminizmu. Synovia išli v otcových šľapajach a starali sa o pôdu a dobytok, čo znamenalo, že nevesta bola pripútaná k rodinnej usadlosti. V priebehu storočí sa dcéra na výdaj premenila takmer na spotrebný tovar, s ktorým sa kupčilo ako s kravou či ovcou.

Na nevesty sa v ich nových rodinách hľadelo s nedôverou. Až potom, čo nevesta rodinu obdarila synom, získala si istú mieru uznania. Samozrejme, legitímnym synom. V praveku boli ženy slobodné a pohybovali sa voľne, ako sa im zachcelo. Teraz boli skrotené, priviazané na vôdzku. Zrodil sa patriarchát.

Po väčšinu ľudských dejín si boli muži a ženy viac-menej rovní. Toto zistenie je v kontraste s naším stereotypom jaskynného muža ako gorily, ktorá sa bije do hrude a rýchlo sa rozzúri. Naši mužskí predkovia pravdepodobne neboli žiadni mačovia. Možno skôr protofeministi.